reklama

Noc

Táto noc bolá hrozne čudná. Taká prívetivá a predsa ma ubíjala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pivo! Bože, čo by som dal za pivo! - To boli moje myšlienky. Ťahalo ma to von. Domov teraz nebol mojím domovom. Niečo ma z tade vyháňalo. Vnútorný nekľud vo mne prebúdzal nutkanie vypadnúť. Vedel som, že na maminu toho bolo veľa. Chcel som, aby prišla na iné myšlienky. Zavolal som ju na koláč. Ten jej vždy zlepšil náladu. Bola veľmi unavená. Viem, že je to pre ňu veľmi náročné. A ja jej v tom nepomáham. Neviem ako. 

Hodil som na seba bundu. Cez okno sa ulica tvárila dosť neprívetivo. Konáre stromov pred vchodom sa knísali v nápore vetra. Bude zima, myslel som si. Mýlil som sa. Bolo krásne teplo. Už dávno som také niečo nezažil. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V cukrárni mali dosť na výber. Zopár koláčov som doniesol mamine. Zimnú vetrovku som vymenil za starú horolezeckú bundu. Už len pár minút a uhasím svoj smäd. Tým zlatým mokom. Vôbec sa mi nechcelo domov. Potreboval som vypnúť. Zrelaxovať. Absolútne bez myšlienok, bez pocitov, problémov. Vedel som, že doma je len tichá domácnosť. Len by som zaliezol do postele a spal. Aj tak som domov ísť musel. Stanleymu som vyplatil dve pifká. Cesta bola krátka. Zase som premýšľal. Zase mnou prechádzali tie pocity, ktoré mi vždy vyvolávali husiu kožu. Nevystrašia ma. Len vo mne niečo zmenia. A to sa už nedá zastaviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rýchla ľadová sprcha mi pomohla. Ale stále tie isté slová! Tie isté myšlienky! Nie, ja už nechcem. Nevládzem. Nesmiem! Nebudem....

Pár hodín som sa prehadzoval v posteli. Zase neviem spať. Zvykol som si. Už dávno mi stačia len 2 hodinky spánku denne. Nie, nebudem premýšľať! Nepoddám sa! Nie, dneska nie....

Natiahol som nohavice, bundu, starú vernú spoločníčku prebdených nocí a išiel som. Kam? Do mesta. Von. Na vzduch. Na nové myšlienky. Aj tak by som sa neučil. Aj tak by som nespal. Vietor mi možno vyfúka myšlienky. 

Nikdy som na toto mesto nenazeral z tohto uhla pohľadu. Nikdy som si nevšimol tak romanticky vysvietenú ulicu. Nikdy. Za to môže tá noc. Taká príjemne, prívetivo teplá. Núti človeka nepremýšľať. Len nechať pocity voľne prúdiť telom. Vedel som, že bude zle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedel som tam na streche budovy skoro v centre mesta. Nechýbalo mi nič. Škoda, bolo by to ideálne keby som fajčil. Len si zapáliť cigaretu. Nie nejako notoricky, ale elegantne. Ako to robia starí horolezci. Keď dosiahnú vrchol. Ja som bol teraz na mojom vrchole. Cítil som sa silný, no pritom som nikdy nebol slabší. Cítil som pokoj na duši, a pritom ma stále niečo trápilo. Cítil som sa vyrovnaný, a pritom by so mnou zamával úbohý závan vánku. Bolo to čudné. Všetko bolo nejako dokopy zmiešané. Poprepletané. Netrápilo by ma, keby sa hneď tam na streche tej prašivej budovy stalo to, čo sa raz stane. Pritom som sa tým tak trápil. To tá noc. Divná, teplá noc.... 

Peter Lidinský

Peter Lidinský

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík:  Moje české blogyDepkaOnly for fun :)Moje smutné príbehyMoje príbehy z hôrArt fotos

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu