Odkedy chodil do nočnej už nevidel poriadne svietiť slnko. Vtedy sa to všetko zmenilo. Vtedy ju stratil. Pár mesiacov si darmo robil nádeje. Darmo kontroloval mydlo, či z neho ubúda, darmo pokladal vlasy na kuchynskú linku, už tu nebola. Ale kedy ho opustila? Kedy to stihla? Zbaliť všetky svoje veci a vypadnúť. Ani nepovedala zbohom. Kedysi na stenách viseli fotky. Ich spoločné fotky. Miloval jej fotky. Miloval jej oči. Jej neskutočne neodolateľný pohľad. Zbláznil sa. Zbláznil sa, keď odišla. V jeho srdci zostala iba hlboká jazva. Bola pre neho všetkým. Láskou, oporou, zábavou. Miloval ju. Zniesol by jej všetko. K jej nohám bol ochotný zložiť všetky poklady tohto sveta. Ona si to nevšímala. Sprvoti ho mala rada.
Milovala ho.
Odcudzil sa jej.
Pre ňu zomrel. Už dávno bol pre ňu mŕtvy....
Vedela, že jej odchod ho bude bolieť. Vedela, že si bude robiť nádeje ako malé decko. Decko, ktoré stojí pred zmrzlinárňou a tým prosiacim pohľadom hľadí na uja zmrzlinára. Potom príde macocha, dvakrát decku tresne po zadku a ťahá ho za ruku preč. A dieťa plače. Akokeby stratilo kúsok seba. On nestratil len kúsok. Z jeho srdca sa stal kameň. Kameň, ktorý ho ťahal ku dnu. Hlboko, hlboko na dno...
Stala sa z neho troska. Bol sám. So svojimi problémami, ktoré už nikdy nebudú riešiť spolu. Už nikdy sa k nej nebude môcť pritúliť, vziať ju za ruku a len snívať. O živote. O budúcnosti. Ich budúcnosti....
Snažil sa byť k sebe tvrdý. Snažil sa, vedel, že keď bude k sebe prísny, dosiahne to, čo chce a zase raz bude v sedle. Opraty života pevne v rukách. Povedie svoj život tam, kam chce. Presne ako kapitáni plachetníc. Kedysi si chcel kúpiť takú plachetnicu. Teraz chcel veľa vecí. A teraz?
So smrťou sa zmieril. Veď toto bolo horšie ako smrť. Avšak s ňou sa to nášalo ľahšie. Nemyslel na nič, iba na ňu. Veľmi ju miloval. Ona ho zabila. On by umrel pre ňu.
Teraz tu sedí v tomto prázdnom byte a plače. Dávno ho to zlomilo. Dávno sa cíti ako troska. Už dávno sa ozvena jeho vzlykov odráža od bielych stien. Stien, ktoré maľovali spolu. Toto bolo ich hniezdočko lásky. Toto mala byť ich budúcnosť. Ich a nie len jeho! Zostali mu len tri kamarátky.
Fľaša jeho obľúbenej whisky.
Krabička Gallouisiek.
a stará známa priateľka....
Zvítal sa s ňou. Však ju už dôverne pozná. Bol k nej niekoľkokrát tak blízko. Ale v prítomnosti jeho bývalej lásky sa nikdy nebál. Akokeby cítil, že ho láska ochráni. Ale teraz? Kto ho ochráni?
Rezignoval.
Vzdal sa všetkého, čo mal. Všetkého, v čo veril. Vzdal sa aj toho, čo mu nikdy nemohli zobrať. Teraz to nechal zo seba vyplávať von.
Sedel v tom kúte toho prázdneho bytu dosť dlho. Vypil už veľa, veľmi veľa whisky. Ohorky z cigariet sa váľali po dlážke. Netrápilo ho nič. Ani bývalá. Ani strach...
Iba kľudne prijal svoju staro-novú priateľku.....
