Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík: Moje české blogy, Depka, Only for fun :), Moje smutné príbehy, Moje príbehy z hôr, Art fotos
Zase sedím niekde na vrchole špicatej hory. Bojím sa, že pri akomkoľvek i keď nepatrnom pohybe sa zrútim niekam hlboko. Do večných lovíšť. Doteraz som si to nepripustil, ale teraz? Chápem ťa. A chcem, aby si vedele, že viem prečo si to spravila. Cením si to. Ale od teba som to nečakal.
Sedím tu. Zase. Na zráze nad lomom. Ostrá hrana kolmej steny sa mi zarezáva do nôh.
Bolo to už dávno. Už dávno sme spolu nesedeli v horách pri ohni a nerozprávali si tie isté príbehy dookola. Už dávno sme neboli spolu. Chýbaš mi....
Skončil som. So všetkým. Hambím sa sám za seba. Bol som znechutený spoločnosťou. Ale ja som presne rovnaký. Už tu nebudem otravovať. Nikoho....
Všetci.Každého z nás sa to bytostne týka. Aj Luciena....
Bežal. Vedel, že keď neutečie zomrie. Roztrhajú jeho telo na kusy a už nikdy viac neuvidí svetlo tohto sveta.
Spravil som všetko. Vložil som do toho všetky sily, čo mi zostali. Ale siahol som naozaj na dno?
Občas sa cítil ako blázon. Mal všetko, čo si mohol želať a predsa sa cítil ako ten jeho byt. Úplne prázdny a opustený.
Už dávno nepremýšľal. Už dávno nemal chvíľku voľného času, kedy by myslel na svoje problémy. Nič sa mu nechcelo. A to bol ten problém.
Prečo? Prečo o všetko? Vždy som chcel na tomto svete niečo dosiahnuť. Vždy som myslel optimisticky.
Stál na moste. Áno bol to on, Lucien. Stál tu a plakal. Pilulku šťastia zahodil do tej rieky už dávno. Nemienim ti to už ďalej trpieť, pomyslel si, keď ju pomaly púšťal z ruky. Slzy sa mu kotúľali po tvári. Uvedomil si rôzne skutočnosti. Bez vplyvu pilulky pôsobili veľmi depresívne.
Bol bezradný. Všetko bo bolelo. Všetko ho pálila. Akákoľvek myšlienka. Akákoľvek spomienka.
